TOP records of 2017

Tento rok nás potešili mnohé srdcervúce, ušimelúce, susedovyrušujúce, a iné súce albumy. Áno, všetci to robia, a keďže to chceme robiť tiež – robíme to aj my. Bilancujeme.
Rok 2017 bol skutočne death metalovým a to aj vďaka Immolation, Six Feet Under, Cannibal Corpse, Perversity, Morbid Angel, Suffocation, Dying Fetus a ďalším kapelám z žánru, no ani ostatné metalové subžánre sa nemajú za čo hanbiť. Mali sme tu príjemný vánok progresivity ukrytý v minutáži Heartless od Pallbearer, návrat vďaka albumu Medusa od Paradise Lost, či temné zrenie na doske Dear Desolation od Thy Art Is Murder a to nehovoríme o undergrounde, ktorý priniesol nespočetné množstvo vydaní. Ja, Roxor a Immortal sme si rozhodne prišli tento rok na svoje, a tak nezostáva nič iné len to pekne zoradiť. Nakoniec, možno ste niečo prehliadli.

Steven Wilson To The Bone

5. Steven Wilson “To The Bone” – Caroline International
Veľmi subjektívne kvinteto roku 2017 otvára album, ktorý je menej rockový ako skvelý a predsa. Hoci som sa mu veľmi vyhýbal (nechcene) a našiel si vždy niečo iné na vypočutie, nakoniec som sa k To The Bone dostal a už ho viacej nepustil z rúk. Chytľavé skladby a nenútená nápaditosť bola doplnená kolaboráciou s izraelskou speváčkou Nynet Tayeb. Tiež by v rádiách púšťali viac nerdov… Recenzia

Perversity Idolatry4. Perversity “Idolatry” – Metal Age
Hoci sa na nás nevzťahuje povinnosť spomínať slovenskú tvorbu, do rebríčka v mojom prípade patrí Pervesity. Pre mňa to bolo len tento rok, čo sa mi ich podarilo vidieť naživo a krátko potom aj okúsiť Idolatry v pohodlí domova. Takto utešujúco moje sluchy tento rok trpeli len s pár kapelami. Riffy beznádejnej víchrice a naliehavé vokály – to je slovenský Covenant. Recenzia

Elder Reflections of a Floating World3. Elder “Reflections of a Floating World” – Armageddon Record Shop
Najprv to boli skvelí Pallbearer, ktorí sa odvážnou cestou progresivity vydali k brehom niečoho nového, no definitívne ma na svoju stranu vyhrali až Elder so svojím albmom Reflections of a Floating World. Silný začiatok však nie je tým najlepším a oplatí sa počkať pretože finálna A Thousand Hands je delikatesným spojením Mastodonu a Stoned Jesus. Behold he Elder! Recenzia

2. Bell Witch “Mirror Reaper” – Profound Lore Records
Koľko minút trvá ideálna skladba? Chlapci z kapely Sleep by isto zvládli pohodlnú hodinu a tri minúty no vynovené duo Bell Witch sa len tak nedajú zahanbiť a hravo si poradia aj s hodinou a pol (a troma minútami). Album a rovnomenná skladba Bell Witch nás previedla sériou odtieňou depresie, beznádeje a strachu v emotívnej kombinácií funeral doomu, depresívneho black metalu a post-mortem vokálu zosnulého bubeníka Adriana Guerra. Recenzia

Temple Of Void Lords Of Death1. Temple of Void “Lords of Death” – Shadow Kingdom Records
Immolation, Suffocation, Dying Fetus
a mnoho ďalších vydali skvelé albumy aby nám spríjemnili 2017 no top tohto rebríčku patrí detroitskej doom death metalovej formácií Temple of Void. Po tom, čo som sa o albume dozvedel vďaka recenzií na Banger TV som ho musel preveriť a HOLY SHIT! Po svojom prvom vydaní kapela umne ubrala z doomových prvkov a investovala viac do akcií death metalu. A tak ako v prípade Elder, je to vražedné od začiatku až do konca, len s inými emóciami! Recenzia

Ďalšie skvelé albumy: SECT – No Cure For Death, Immolation – Attonement, Cytotoxin – Gammageddon, Krigblast – Dawn Of The Apocalypse, Stercore – Eternal Sunlight

Marián “Rug’rahl” Strelecký

Juro Haríň a 6 nesmrteľných

Zostaviť akýsi rebríček najlepších albumov roku 2017 je pre mňa nesmierne náročné a v podstate to ani nedokážem urobiť tak, aby som vedel ukázať prstom : sú to tieto! V tomto roku bola extrémna metalová scéna nesmierne bohatá a nadelila nám naozaj veľa dobrých skladieb, ktoré dokážu človeku urobiť plnohodnotného sprievodcu radosťami či úskaliami života. Ja si tých albumov cením minimálne päťdesiat, určite však viac ako stovku. Keďže to, čo mi je ale najbližšie je death metal, spomeniem tu albumy, ktoré si naozaj vážim pre ich dokonalosť v rôznych smeroch a ktoré v tomto období veľmi rád počúvam. Nie tak, že ich púšťam kvôli recenzovaniu, písaniu článkov, ale kvôli tomu, že ich mám proste rád. Verím, že vám prinesú inšpiráciu, alebo prinajmenšom ukážu, čo mám naozaj veľmi rád, no berte na vedomie, že to v žiadnom prípade neberiem ako albumy, ktoré sú jedinými najlepšími.

Wachenfeldt The Interpreter6. WACHENFELDT „The Interpreter“ – Independent
Debutový album The Interpreter považujem za dokonalú zmes najlepších prvkov death metalu s atmosférou black metalového podmazu s dokonalou metalovou kulisou. Má sound, ktorý geniálne reprezentuje čistotu death metalového štýlu, ktorý však potrebuje vyznieť aj technicky a hlavne ukázať silnú atmosféru melodiky. Je veľmi tvrdý, rúchačský a znie ako samotná vojna poškriepených diablov v pekle. Sila albumu je tak mohutná, až mám chuť vymaniť sa zo zovretia vlastného tela.

Ursine Swim With The Leviathan5. URSINNE „Swim With The Leviathan“ – Transcending Obscurity Records
Tento nazvime to projekt, som si vybral vďaka tomu, že mi najviac zo všetkých tohtoročných albumov pripomína obdobie, keď som začal vydávať zin, demá a makať okolo undergroundu. Je tou atmosférou spred tridsiatich rokov tak nasiaknutý, že  keď napríklad sedím pri grafike a počúvam tento album, tak sa cítim ako kedysi v zádverí bytu, v kopke o rozmere 150x150cm, všade okolo až do výšky stropu police a na nich demá, platne, milióny letákov a kancelárskych potrieb a písací stroj na polku stola. Recenzia

Devangelic Phlegethon4. DEVANGELIC „Phlegethon“ – Comatose Music
Brutal death metal, ktorý nie je extrémne technický, alebo príliš nesmrdí slamovicou je pre mňa balzamom na dušu. Títo Taliani si držia štýl, ktorý sa dá považovať za veľmi ortodoxný brutal death metal a ja osobne ho považujem za tej najčistejší prúd tejto doby, pokiaľ je v ich podaní. Druhá doska Devangelic má hutný, drsný, ale čistý zvuk, tempá, ktoré sú zabijácke a nesú sa v duchu strednej rýchlosti podporenej aj melódiou a presne toto mi vyhovuje, pretože klepačky sa dajú nahadzovať aj popri riffoch, ktoré človek stíha vnímať. Recenzia

Sinister Syncretism3. SINISTER „Syncretism“ – Massacre Records
Sinister považujem celú dlhú dobu za akúsi death metalovú klasiku. Sinister je pre mňa kapela, ktorá je ako hudobná rakovina… nezničiteľná a nezastaviteľná… Tohtoročný album pre mňa priniesol akúsi opätovnú chuť ponoriť sa do tohto démonického sveta kapely a vychutnať si ju tak dôverne ako to bolo v deväťdesiatych rokoch. Nový album Sinister má gule. Je to klasický death metal veľkého európskeho formátu. Skvele vyprodukovaný, dobre nazvučený a čo je hlavné, tento album má pre mňa aj dušu. Recenzia

Perversity Idolatry2. PERVERSITY „Idolatry“ – Metal Age
Aj keď považujem našu domácu scénu za veľmi dobrú čo sa týka hudby, som smutný z toho, aké to má ťažké v medzinárodnom meradle. O to viac, že si uvedomujem, že z veľkej časti za to môže správanie nás, fanúšikov… každopádne Idolatry je album, ktorý u mňa pre tento rok získal absolútny primát. A to zaslúžene. Ľudia, ktorí tento album nahrali, sú majstrami svojich nástrojov a death metal cítia v srdciach. Preto je taký silný a kvalitný a podľa mňa, hoci ho nasleduje viacero ďalších nahrávok z domácej scény, nemá tento rok u nás, ba dokonca v Československu žiadnu konkurenciu. Chalani, ja vám za tento album ĎAKUJEM! Recenzia

MAss Burial Breeding Pleagues1. MASS BURIAL „Breeding Plagues“ – Immortal Souls
Tohtoročný vrchol v death metale a produkcii mojej vlastnej značke priniesla kapela Mass Burial, ktorej nedávno vyšiel tretí album práve pod Immortal Souls Productions. Títo Španieli zapredali svoje duše old schoolovému detah metalovému diablovi.  Totálne švédsky zvuk, ktorý je ako posledná skladba pred zatvorením očí, šialené rytmické riffy a duniace bicie, to je pre mňa najkrajšie HM-2 kráľovstvo! Tento album vás prenesie do starej zlatej éry 90-tych rokov medzi špičku žánru a ani si neuvedomíte, že je rok 2017. Recenzia

Juraj “Immortal” Haríň

Päťka roka podľa Roxora

Tento rok bol na skvelé albumy bohatý, sypalo sa to na nás z každej strany, a kedže mám rád aj viacero metalových subžánrov, nenudil som sa. V nasledujúcich riadkoch si môžete pozrieť môj TOP 5, teda albumy ktoré ma v 2017-tom najviac potešili :

Asmodeus Oko Horovo5. Asmodeus “Oko Horovo” – Magick Disk Musick
Asmodeus patrí tak trochu neprávom k prehliadaným Thrashovým kapelám od susedov, vždy boli v tieni za všetkými tými spolkami ako Arakain, Debustrol, atď. Je pravda že nehrajú priamočiaru muziku ako vyššie spomínané spolky, ale o to väčší pôžitok Vám posluch ich albumov prinesie, keď sa im dostanete pod kožu. Tohtoročná nálož ma vskutku potešila, a hlavne prišla ako blesk z jasného neba, úplne nečakane. Keď kapela vydala na prvého apríla tlačovú správu ohľadom vydania novej dosky, nielen ich fanúšikovia to považovali za skvelý žart. Aké bolo však milé prekvapenie, keď vyšlo najavo, že opak je pravdou. Oko Horovo je naozaj plnohodnotný a neočakávaný novinkový album, ktorý na rozdiel od predošlého opusu Past na Davida Kleinera vyšiel spontánne a neohlásene. A jedným dychom dodávam, že za ním absolútne nezaostáva. Zostava ostala nezmenená a mám pocit že chémia medzi členmi a tvorivý pretlak spôsobili, že naše sluchovody zase raz zaplesali. Hudobne asi najvyzretejší album, čerpajúci zo všetkých vývojových fáz kapely. Recenzia

Sanctuary Inception4. Sanctuary “Inception” – Century Media
V týchto dňoch sa všetci musíme vysporiadať zo skutočnosťou, že nás navždy opustil majiteľ úžasného hlasu, Warell Dane. Jeho skon bol nielen pre mňa doslova šok, navyše sa jeho deň smrti kryje s odchodom Chucka Schuldinera. Zubatá má radne hnusný zmysel pre humor. Mnohí fanúšikovia ho poznali ako frontmana Nevermore, ja som však vždy bol a budem fanúšik pôvodnej kapely Sanctuary. Vydanie ich úplne prvého dema, mi zkraja tohto roku spôsobilo neskutočnú radosť. Možno sa pýtate, prečo vydávať staré demo, navyše keď tie skladby skoro všetky vyšli neskôr na albume ? Odpoviem jednoducho, pretože tento materiál nakopáva prdel všetkým radovkám čo doteraz vydali, a to neskutočným spôsobom! Bez hanby poviem, že je to ich najlepšia vec , a keby toto vyšlo ako debut, možno by bol ich osud iný. To čo ma tak nadchlo na songoch ktoré už dávno poznám ? Tak v prvom rade piesne nabušené energiou, mladíckym „drajvom“, radosťou z hrania, v rade druhej neprekombinované aranže a oveľa lepší zvuk (paradoxne) oproti debutu. Možno málokto vie, ale oficiálnu prvotinu Refuge Denied produkoval Dave Mustaine. Nakoľko kapele ako producent pomohol neviem, jedno je však isté, nedokázal z nich v štúdiu dostať to, čo je zachytené na tomto demáči. Inception tak vlastne smutne uzavrelo kruh, prvé demo a zároveň posledná vec. Recenzia

Night Demon Darkness Remains3. Night Demon “Darkness Remains” – Century Media
Nočný démon z kalifornskej Ventury rozťahuje svoje krídla a chrlí na nás žalmy skazy. Koho bavil debut týchto amíkov, tak z novinky Darkness Remains si naloží, to zaručujem. Tak krásne cestovanie v čase a tribute NWOBHM som už dlho nepočul (ani od nich). Tie najsvetlejšie momenty takých Diamond Head, Angel Witch, alebo ranných Iron Maiden sú tu vo vyhni roztavené a zušlachtené na úplne nové vraždiace oceľové ingoty. Len v trojici a pekne od podlahy chlapi vzdávajú hold starej britskej škole. Nad tým všetkým čnie originálny Jarvisov spev (s úplne ne-americiým prízvukom), že má fakt človek pocit akoby počúval nejakú utajenú starú perlu. Galopujúce riffy, drancujúca basa, melodické sóla a chytlavé refrény, to je ten najjednoduchší a fungujúci recept. Žiadne rozťahané kompozície, proste a jednoducho napumpovaná energická heavy metalová nahrávka. Skvelé! Recenzia

Iced Earth Incorruptible2. Iced Earth “Incorruptible” – Century Media
Iced Earth patrí k mojím srdcovým kapelám už roky rokúce, a veľmi som túžil aby znova vydali album minimálne tak dobrý, akým bol Dystopia . Pre vokalistu Stu Blocka je to v poradí tretí album a dúfam, že zotrvá čo najdlhšie. Po nevydarenej rošáde, keď musel Ripper ustúpiť “stratenému synovi” Barlowovi, ktorý sa ale vzápätí odporúčal, je Stu pre kapelu požehnaním. Jeho diamantové hrdlo s prehľadom zvláda oboch vyššie spomínaných pánov. Kým Dystopia bola prijatá veľmi dobre, predošlý album Plagues of Babylon bol taký rozpačito nemastný-neslaný. Preto som dúfal, že si páni novinkou spravia chuť. I stalo sa , svieži vietor veje znova na Zľadovateľú Zem! Album obsahuje všetky poznávacie znaky, galopujúce riffy, temnotu, aj melodiku, chytlavé refrény, aj epickú skladbu na záver. John Schaffer, ten starý lišiak si vybral na predošlej radovke oddychový čas, aby na Incorruptible predviedol prečo je jeho kapela najrešpektovanejším telesom v škatulke US power metal. \m/ Recenzia

Rage Seasons Of The Black1. Rage “Seasons of The Black” – Nuclear Blast
Nemecké trio Rage je zjavne pri chuti, kedže rok po vydaní čierneho opusu The Devil Strikes Again nám servírujú jeho mladšieho brata Seasons of the Black. Ten je podľa slov kapely akýmsi “Part II.” albumu predošlého. Keď sa v roku 2015 odporúčal bieloruský krotiteľ šiestich strún Smolski, nejeden fanúšik starej tvorby pookrial a zaradoval sa. Peavy totižto Rage nasmeroval zase do vôd, kde je to “to pravé orechové”. A totiž hutný valivý heavy/power s presahom až k thrashu, zo špecifickou melodikou a spevom. Tí, ktorí “objavili” Rage až po príchode Terranu a Smolskeho, reptajú, že je to moc old school a krok späť. My ostatní chrochtáme blahom a užívame si to, o čom sme ani nedúfali (úsmev). Súčasný model Rage asi nikdy nebude tak komerčne úspešný ako za čias zostavy Wagner/Smolski/Terrana, to však vôbec nevadí, pretože tvoria poctivú muziku ktorá ide z ich koreňov a dlhoročný fanúšikovia si zase po rokoch prídu na svoje. Schválne si zájdite na niektorý ich koncert a uvidíte, ako sa starý lišiak Peavy znova usmieva, ako im to pekne odsýpa. Mne viac netreba a teším sa s nimi. Recenzia

Samozrejme bolo toho oveľa viac čo ma tento rok potešilo, námatkou odporúčam kvalitný posluch:
Kreator – Gods of Violence, Obituary – Obituary, God Dethroned – The World Ablaze, OverKill – The Grinding Wheel, Hypnos – Whitecrow, Samsara – When The Souls Leaves The Body, Accept – Restless and Live, Tankard – One Foot in The Grave, Stallion – From The Dead, Dehydrated – Ressurection, Moonspell – 1755

Roxor, Anno Satana

Celkovo
28
Zdieľaní