Stercore Indifference 2019

11.11. je vraj numerologicky silný dátum. Neviem či je to náhoda alebo sa chalani zo Stercore snažia povolať mystické požehnania zámerne. Aby toho nebolo dosť Indifference je vonku presne od 11:11. Tento album by mal byť, podľa vyjadrení kapelníkov, krok vpred. Nový prístup k produkcii, nové štúdio a nové Laciho tetovanie. Naker. 

Predošlý album Eternal Sunlight posunul kapelu o ten spomínaný krok vpred. To áno. Ale mal/a si tam viacej ako dve-tri skladby, ku ktorým by si sa zase vrátil/a? Kapela ukázala, že má víziu a hľadá si tú správnu cestu. Album mal však ďaleko od toho aby dostal viac než 2,5/5 (a je to vonku). Aj preto som mal na Indifference veľké očakávania.

Desatoro

Indifference prináša náhľad do sladkej budúcnosti kapely. Vývoj po skladateľskej aj zvukovej stránke je badateľný od prvej skladby (ktorá je vlastne intro). Celý album prináša moderný a ľahko počúvateľný metal, ktorý zvláda byť chytľavý pričom je stále brutálny. Prekvapilo ma to, ale Indifference ukrýva momenty odkazov na melodeath. Skladby Humanity a Empyreum mi milo pripomenuli Insomnium a ich Across The Dark (2009). Okrem týchto prekvapení sa okrajovo drží deathcore-u a stále tu existuje istá familiarita zvuku s Eternal Sunlight.

Veľkú časť úspechu si ďalej nesú vokály. Jedna z vecí, čo mi celkom nesedeli na Eternal Sunlight boli práve screamy. Necháp ma zle, mám ich rád, ide o prevedenie. Keby tu mám Carnifex-like horúci koktejl blackových nálad a brutálne chugs alebo výšky, čo vyvracal Erik z Abyss Above vo Flesh Exposed – žiadny problém. Indifference úspešne uberá na ich prítomnosti. Namiesto nich tu máme neustávajúcu vokálnu opresiu v podobe growlu, ktorá ide Matúšovi oveľa lepšie. Dokonca v skladbe Desperate, kde sa stretáva s vokálmi CJ-a z TAIM obstojí bez akýchkoľvek problémov.

Fajn, takže o výškach už vieme. Ďalej tu máme hostí. Patrícia zo Sliming Spoon? Veľmi dobré. Refrén Humanity je skutočne z tých lepších na albume aj vďaka jej hlasu. Vítaný dotyk jemnosti. CJ McMahon? Bez debaty. Desperate je veľký song a CJ-ova prítomnosť s ťahavým growlom ako z coveru Du Hast (split Depression Session, 2016) ho len vynáša vyššie. Naopak Parallax a Dreams s čistými vokálmi viac trpia. V prípade Dreams to môže byť aj tým, že samotná skladba miestami znie genericky a priemerne. 

Stercore Indifference 2019

Verdikt

Cesta k Indifference začala už nahrávaním singlu Brother, ktorý vyšiel už 25. mája 2018. Bolo zaujímavé byť svedkom toho ako celý singel vznikal. Som presvedčený, že to bola práve spolupráca s No Silence Studios, čo priviedlo kapelu na tú správnu cestu. István Simon dokázal uchopiť predstavu kapely a jemne ju vytvarovať do moderne, prístupne a predsa tvrdo znejúceho výsledku. 

Album prináša skvelé skladby, ktoré sú vysoko nad priemerom. Tými sú jednoznačne Humanity, Desperate, Brother, Empyreum a Thorns. No, sú tu aj momenty kedy mám chuť skladbu preskočiť. Inokedy by som možno ocenil viacej priestoru inštrumentálnej časti skladieb. A predsa, aj napriek mojim výhradám tento album nemá jedinú vyslovene zlú skladbu.

Indifference je nový Stercore. Producentsky ucelené dielo a dôkaz toho, že Stercore šplhá na vrchol rebríčka medzi slovenskými metalovými kapelami. Na strane druhej verím, že Indifference nie je to najlepšie, čo zo seba chalani vydali a ešte sa máme načo tešiť.

Self-released / November 11, 2019 / melodic deathcore-metalcore

Rug’Rahl