Machine Head

Milí čitatelia, ak by som Vám mal popravde napísať, rád sa vraciam ku trom CD od tejto kapely – Burn my Eyes; Unto The Locust ;The Blackening. Spomeniem si na ich klasicky ako Davidian; Old; A Nation On Fire; None But My Own; I Am Hell (Sonata in C#); Aesthetics of Hate.

Machine Head si týmto vykopali vlastný hrob, s ním aj pomník s nápisom. “Catharsis“.  Všetok groove a agresivita sa vytratila z kapely. Ak budú pokračovať týmto smerom, čaká ich veľmi temná cesta.

Obal je najlepšia vec z albumu, prevedenie nehorázne dobré

Keď som si vypočul pesničku Catharsis  (Po prvé, nebol dvakrát najlepší nápad zvoliť dve sólujúce gitary súbežne, robí čistý chaos) po druhé, pomyslelom si: „Sakra, tí Machine si snáď zo mňa robia zábavu?“  Bola to zrejme výzva, pretože po pesničke Bastards sa mi dostal plač do očí, a môj smútok sa ešte viac zväčšil. Neviem, s akou myšlienkou Robb Flynn kráčal do štúdia, ale priveľmi šľapol vedľa.

Machine Head Catharsis

Hudobne je to veľká dávka depresie, a to myslím naozaj v zlom zmysle.  Prečo?  Problémom číslo 1 bolo to, že produkcia celého CD je hrôza. Druhým problém je zlá vyváženosť hudobných prvkov a momentov, krehký balans medzi agresivitou a melodikou… Príliv popových melodií, bolo hotovou nočnou morou, akonáhle pesnička mala dobrý spád, tak nastúpil pop a celé to spalo do kliše (“Volatile; Catharsis; Beyond The Pale). Len pre zaujímavosť Volatile;  Hope Begets Hope majú napríklad dobré riffy aj prvé sólo. Catharsis typická vykrádačka Arch Enemy – ako mi tie riffy pripomínajú The Ravenous. Beyond The Pale môžeme povedať, že je ako tak metalová pesnička, celkom slušný úvodný  riff, neskôr sa to rozbehne v melodických pasážach na typ komerčného Arch Enemy, po tom, čo do kapely nastúpila Angela Gossow (ju ako speváčku mám veľmi rád, ale kapela sa od tej doby vydala veľkou komerčnou cestou).  Grin You Down si zaspomínali na CD The More Things Change… Bubeník Dave McClain je tým bubeníkom, ktorého kapela veľmi potrebovala, jeho bubenícky štýl vynikajúco sedí s kapelou (tvrdými údermi a rytmom), jeho party slúžia hudbe, a premýšľa ako dobrý bubeník, prekvapením bolo, kde začiatok pesničky Razorblade Smile pripomínalo intro od Painkiller Judas Priest. Za ako tak slušné pesničky s dávkou metalu považujte:  California Bleeding a Razorblade Smile,  viac dobrých pesničiek nenájdete (osobne ma mnohé nudili).  Nebojte Eulogy Vás priklincuje.

Obal je najlepšia vec z albumu, prevedenie nehorázne dobré. Je temný, jednoduchý, krutý, dômyselný a  myšlienka je vyobrazená výborne. Čerešnička na vrchu je ruža na chrbte muža. Za obal majú chalani odo mňa veľké +.  Po hudobnej stránke je to smutné, tragédia v 15. dejstvách. Nevyvážená komunikácia hudby samotnej, tak aj smerom ku poslucháčovi. S kopírovaním Arch Enemy, aj prílevom popu môžu tak zamieriť mimo underground. No nič poďme radšej na Burn My Eyes.

2,5/10 Michal Ufnár

Dátum vydania:  26. januára 2018

„Catharsis“ tracklist:
1. Volatile
2. Catharsis
3. Beyond the Pale
4. California Bleeding
5. Triple Beam
6. Kaleidoscope
7. Bastards
8. Hope Begets Hope
9. Screaming at the Sun
10. Behind a Mask
11. Heavy Lies the Crown
12. Psychotic
13. Grind You Down
14. Razorblade Smile
15. Eulogy

Machine Head lajnap:
Robb Flynn (Vocals, Guitars)
Dave McClain (Drums)
Phil Demmel (Guitars)
Jared MacEachern (Bass)

Vydávateľ: Nuclear Blast

 

Celkovo
2
Zdieľaní