Juro Immortal Haríň

Od prvých lokálnych garážových kapiel až po Voracious Scourge, od deväťdesiatych rokov až po súčasnosť siaha história jedného z najtvrdších vydavateľstiev metalovej muziky na Slovensku. Immortal Souls Productions vzniklo aby prinieslo na svetlo sveta závan undergroundu a poctivého old school death metalu. Juraj Haríň sa so svojím fanatizmom a fanúšikovstvom rozhodol v roku 2017 vrátiť na scénu ako vydavateľ hneď s dvoma vydavateľstvami. Zatiaľ, čo Slovak Metal Army (SMA) bolo niečím úplne novým, Ďuri skutočne nezaháľal a pustil sa hneď aj do znovuzrodenia svojej old schoolovej srdcovky Immortal Souls Productions (ISP).Po návrate na Slovensko v auguste tohto roku, sa práve tieto dve vydavateľstvá stali pre mňa vstupnou bránou k slovenskému metalu ako takému. Preto som sa rozhodol vrámci koncoročných bilancií spraviť si malý výlet do časov, keď som ešte o metale netušil. Otvárajú sa bráný Popol Prison a spomína sa, nie len na dlhé vlasy.

Metalové začiatky

Keď môj brácho chodil na školu do Spišskej, som mu povedal, nech donesie nejaké nahrávky keď má spolužiaka metalistu, myslím, že tam bolo práve staré demo od Destruction a to bol taký prvý popud,” spomína Juraj. Zháňať si nahrávky ešte na prelome 80-tych a 90-tych rokov nebolo jednoduché. Nie však len pri metalovej muzike, ale pri väčšine importovanej hudby vôbec. “Ono to bolo tak,” spomína Juraj, “samozrejme za komančov to bolo ťažsie dostať sa k svojej muzike, ale pre mňa to bola súčasť tej rebélie. Vôbec, dostať sa k hudbe vyžadovalo skutočnú námahu a to ma na tom bavilo tiež.”
Undergroundová scéna fungovala na výmenách, nahrávali sa kazety na burzách: “Pamätám ako sme išli na burzu do Ostravy, tam bol chlapík so zoznamom kapiel, my sme si doniesli prázdne kazety a za týždeň sme sa po ne vracali.”

Juraj vyťahuje staré fotky z mladosti, kde mal ešte dlhé vlasy, popri tom porovnávame minulosť a súčasnosť. Pre mňa je to celkom iný svet. Dnes si nájdem novú bandu instantne na YouTube, a ak sa mi zapáčia a majú koncert niekde v okolí – kúpim lístky a idem. “Tých koncertov sme nemali práve veľa. Pamätám si ako nás fízli rozháňali, po tom čo bol v Liptovskom Hrádku zrušený koncert Tublatanky, lebo bola zakázaná.”

Juraj Immortal Haríň
Na samom začiatku

Keď sme piati vybehli pod stage, že zatrasieme dvanásť centimetrovými vlasmi, prišla po nás staršia pani dôchodkyňa, že tu sa musí sedieť.

Zakázané koncerty a interpreti neboli ničím špeciálnym. Pre mnohých z nás, ktorý sme sa narodili čo-to neskôr a už v tínedžerskom veku sme videli Sepulturu alebo Cannibal Corpse to znie ako king-orwelovská horrorová dystopia. Kde je však vôľa, tam je cesta, ako vysvetľuje Juraj: “Rôzne koncerty sa kamuflovali ako Zlaté Husle a podobne. Tak sme chodili vláčiť bedne do kulturáku aby sme sa dostali na koncert zadarmo. Len potom to vyzeralo tak, že sme prišli do kulturáku, AC+ aj s Turbom mali koncert tu v Ružomberku, a všetci tam sedeli. Keď sme piati vybehli pod stage, že zatrasieme dvanásť centimetrovými vlasmi, prišla po nás staršia pani dôchodkyňa, že tu sa musí sedieť. Také to bolo, zlaté. Začiatočná, ale pekná éra.”

Heslo chalanov z Hlukoskopu naberá v ružomberskom Popol Prison celkom iný rozmer. Metal si nestačilo len vybrať – bola to fuška byť oddaným fanúšikom. Z môjho pohľadu to muselo byť niečo vzrušujúce – stáť pri zrode veľkých mien a počúvať zo zodratej pásky ich prvé demá. Vystrieľavali sa fotky na kolotočoch, v “Bravíčku” sa chalani mohli dostať k pár veciam o Judas Priest. “Vtedy sme ešte neboli aktívny, ale bavilo nás to. Chodili sme do starej priemyslovky, tam bola skúšobňa. Počúvali sme poza okienka chalanov, čo tam hrávali.”
Bola to zlatá éra žánru, ktorý mňa priviedol k metalu a vtedy neobišla ani Jura: “Počúvali sme, ako som už spomínal, Destruction, či Sodom, veľa thrashu. To boli pre nás vtedy veľmi cenné veci. Potom už postupne začali prichádzať ďalšie veci a prvý death metal.”
V ten moment Juraj ešte možno ani netušil, že death metal sa raz stane jeho celoživotnou družkou.

Fanklub
Metalový fanklub

 

Ostnaté dróty a prekreslené logá

“Ešte predtým ako som sa dostal k Immortal Souls tak sme s dvoma kamarátmi mali také niečo ako pokusy písať na písacom stroji a kresliť. To už bolo obdobie konca osemdesiatych rokov.” vysvetľuje Juraj. Absencia metalovej tlače a zdrojov informácií o scéne viedla fanúšikov k tvorbe vlastných fanzinov a fanklubov, kde sa dokonca platilo členské aby sa vykryli náklady na tlač a podobné aktivity. “Vydávali sme Death Thrash Info, to už bol oficiálny fanzin. Zároveň to bol pre mňa začiatok aktívneho fanúšikovstva a úplne ma to pohltilo. Rozmýšľal som ako-kde-čo, na čo sa zamerať.”
Zatiaľ, čo z Immortal Souls zinu a vôbec väčšiny metalovej tlače sme zvyknutý na rozhovory a podobný obsah, začiatky s Death Thrash Info boli trochu iné: “Išlo najmä o to informovať ľudí, že vôbec niečo také existuje ako je metal, že existujú nejaké nahrávky. Vtedy každá informácia bola vzácna. Často stačila informácia jednou vetou, že bola taká a taká kapela, a že hrá nejaký štýl. To bolo asi tak všetko.”

Prihláška do metalového fanklubu
Prihláška do metalového fanklubu

 

Fanziny sa stali dedikovaným médiom od fanušikov pre fanušikov. Žiadny Spark, Metal Hammer, či Rock Hard, ale Death Thrash Info, Riff Raff, Hungry For Thrash či Baranidlo. Prekreslené logá, zoznamy zo zahraničných hitparád, či recenzie. Okolo rôznych zinov sa potom sústreďovali fankluby a došlo aj na ďalšie aktivity nad rámec fanzinov. “Vychádzali prvé videoklipy, tak som sa pustil aj do toho. Vyrobil som plagátik s pozvánkou a tu, v Papierniku na vysokej škole, kde som dovliekol farebný televízor, sme si púštali dvadsať klipov. Prišlo niekoľko kamárátov aj z Mikuláša a Hrádku, pripravil som nejaké súťažné otázky, kde mohli vyhrať kazety, demá, odznaky a rôzne takéto somariny. Hodiny sme sa potom rozprávali, o tom čo nás baví, kto má, čo rád, o výmene nahrávok. Také boli tie začiatky. Budovali sme komunitu, svojím spôsobom.” počúvam popri tom ako prehrabujem kôpku členských preukazov jurajovho bývalého fanklubu. Niektoré už bez fotiek bývalých majiteľov, iné ako nové, no všetky s pečiatkou a úhľadne podpísané: Barbed Wire. Keď sa na to Jura opýtam, len sa pousmeje: “No, to som ja som si dal vtedy takú prezývku, že ostnatý drôt.”

Immortal Souls Will Rise

Immortal Souls zin
Jedna z prvých tituliek Immortal Souls

Aktivity okolo fanklubu a fanzinov spolu s uvoľnenejšou atmosférou na konci osemdesiatych rokov viedli k väčšej dostupnosti metalu. Síce populárne časopisy mu okrem pár výnimiek v Melodie alebo Populári nedávali príliš priestor, a nie každý chytal rakúske rário či televíziu,, dostalo sa k Jurajovi viac muziky. “No, keď už bolo tej muziky viacej, a to viacej tej dobrej, tak sa mi dostalo veľa thrashu, najmä z Nemecka.” hĺba niekdajší vedúci fanklubu. “ Potom som sa dostal k prvým veciam od kapely Master, Obituary, Death či Edge of Sanity. Vtedy som vedel, že toto je TO. Death metal bol pre mňa zase niečo nové.”
A boli to práve Edge of Sanity s ich skladbou Immortal Souls od koho si Juraj prepožičal názov pre nástupcu Death Thrash Info.

“Najprv to bolo o prekladoch článkov z nemeckého Rock Hard. Tých si mohol na Slovensku zohnať tak pár kusov, takže som sa orientoval takýmto smerom. Ten Rock Hard som dokázal zničiť tým, že som vystrihoval kadejaké obrázky, prefocoval a nalepoval.” spomína Juraj na prvé čísla Immortal Souls. Pilná práca okolo zinu a metalu vôbec, čoskoro priniesla svoje prvé plody. Vďaka recenziám a letákom sa o Jurajovom časáku dozvedeli aj niektoré kapely, čo prinieslo prvé rozhovory a zin sa postupne vyprofiloval do dnešnej podoby.
Samozrejme, fanzin nebol jediná vec, čo niesla meno Immortal Souls: “Death metal bol pre mňa niečo veľmi silné a temné tak som si buchol päsťou po stole a začal robiť všetko okolo Immortal Souls nech je to, aké má byť. Proste, začal som uvažovať, čo viac by som mohol ešte urobiť.”

Netrvalo dlho a na svete boli prvé kompilačky a demá z dielne nového vydavateľstva Immortal Souls Productions, dedikovaného pravému death metalu: “Človek už keď je aktívny, v čomkoľvek, tak proste musí ísť ďalej. Keby sa len opakoval ten fanzin, tak by to bola taká stagnácia. Chcel som zase skúsiť niečo iné, niečo nové. Mali sme tu na Liptove kapely tak som im začal vydávať demá. Celé to išlo celkom rýchlo, písal sa fanzin, prišli do toho prvé demá. To bola tá prvá polovica deväťdesiatych rokov.”

Immortal Souls Ilustrácie
Ilustrácie z fanzinu

Po rôznych kompilačných páskach, s hudbou z celého sveta, prišli prvé oficiálne vydania. Boli to práve kapely Embalmed a Acoasma, čo odštartovali plnohodnotný vydavateľský život Immortal Souls Productions. Éra aktívneho fanúšikovania sa končí – stáva sa z nej profesná záležitosť. Na dnes to však s Jurajom balíme. Ďalšie pokračovanie príbehu o Immortal Souls Production, si vás tu nájde zase o týždeň.

Za pomoc a cenné informácie ďakujem Jurajovi Haríňovi a Martinovi Lukáčovi
 Autor: Marián Strelecký

 

Celkovo
36
Zdieľaní