Deftones

Bolo to dnes, len pred dvanástimi rokmi. 31. október 2006 vyšiel jeden z mojich najobľúbenejších albumov vôbec. Post-hardcore a nu-metalové postupy, rôzne variácie vokálu a jemné odkazy na djent či balancovanie niekde na rozmedzí charakteru Team Sleep (Chinov vedľajší projekt) a zvuku DeftonesSaturday Night Wrist.

Tento kúsok nebol len dôležitým momentom môjho hudobného života, ale aj kapely samotnej. Jednoznačne najlepší kúsok éry po legendárnom albume White Pony s tým, že Saturday Night Wrist bol celkom iný. Osobne som Deftones objavoval najmä spätne, keďže na vlak som naskočil krátko pred vydaním Diamond Eyes. Oba albumy vnímam veľmi pozitívne, najmä kvôli faktu, že ponúkajú dve podoby jednej veci. Dve iné a predsa podobné verzie Deftones.

Deftones Saturday Night Wrist

 

Tri roky, dvaja producenti, jeden album

Nahrávanie štúdiovky začalo už v roku 2004, krátko po vydaní rovnomenného albumu Deftones (2003). Kapela vnímala prípravy ďalšieho albumu rôzne, keďže to začalo ako objednávka zo strany vydavateľstva. Od svojho prvého albumu Adrenaline (1995) patrila kapela pod madonnine vydavateľstvo Maverick.

Do štúdia s kapelou prichádza aj Daniel “The Automator” Nakamura, hip hopový producent a neskôr zakladateľ hip hopového vydavateľstva 75 Ark. Podľa neskorších vyjadrení gitaristu Stephena Carpentera, mala kapela pod jeho vedením technickejší prístup k tvorbe, viac podobný math coreovým kapelám. Celá spolupráca nakoniec trvala týždeň a kapela sa rozhodla skúsiť niečo iné.

Po výmene kapela spolupracovala s Bobom Ezrinom, ktorý nahrával s kapelami ako Pink Floyd,či Kiss. Bol to práve Chino, kto sa snažil dotiahnuť Ezrina ku kapele, no nakoniec on sám nazval materiál nahraný počas tejto spolupráce priemerným. Konflikt medzi Bobom Ezrinom a Chinom vyvrcholil, keď sa Chino rozhodol opustiť štúdio, a vrátiť sa späť ku svojmu vedľajšiemu projektu Team Sleep.

Zbytok kapely sa rozhodol nepokračovať v nahrávaní bez China, a na nejaký čas nastalo v komunikácií medzi Chinom a zvyškom kapely ticho. To našťastie netrvalo dlho, a čoskoro boli späť vo vlastnom štúdiu The Spot, aby dokončili už nahratý materiál a pridali pár ďalších skladieb.

Bez China to nejde

Napriek šťastnému začiatku, v roku 2005 to nešlo celkom podľa plánu. Počas dokončovania nových vecí pre Saturday Night Wrist Chino opäť odchádza zo štúdia. Tentokrát to argumentuje ťažkosťami sústrediť sa na nahrávanie, kvôli rozvodu, problémom s drogami a alkoholom. Okrem toho má naplánované tour so svojou druhou kapelou Team Sleep.

Komunikácia medzi kapelou a Chinom je opäť na bode mrazu, no tentokrát to trvá pár mesiacov. Gitarista Stephen sa podľa vlastných slov začal obávať, že si budú musieť nájsť niekoho nového, kto by zvládol nahradiť China na poste vokalistu. To nie je práve ľahká úloha, keďže Chino sa vo veľkom podieľa aj na skladaní hudby. Väčšina materiálu je v tomto momente hotová, no chýba niekoľko pasáží práve Chinovho vokálu.

Aj napriek neľahkej komunikácií, Chino nahráva v druhej polovici roku 2005 vokály pre špecialitu k desiatemu výročiu kapely. Album B-sides & Rarities obsahuje pár vychytávok ako akustickú verziu skladby Digital Bath či cover Simple Man od Lynyrd Skynyrd, plus DVD s niekoľkými klipmi ako napríklad 7 Words, Minerva, Digital Bath a pár ďalších.

U,U,D,D,L,R,L,R,A,B,Select,Start

Začiatkom roku 2006 sa veci dávajú do pohybu. Kapela sa opäť stretáva vo svojom vlastnom štúdiu The Spot, a v spolupráci s jej dlhoročným priateľom Shaunom Lopezom, dáva dokopy 12 finálnych skladieb. Všetky predtým nahrané vokálne linky sú kompletne prerobené, a na nahrávanie sú pozvaní ďalší. Hlas Annie Hardy z indie rockovej kapely Giant Drag, má na svedomí Pink Cellphone, a legendárny Serj Tankian zo System of A Down požičal časť svojho skladateľského umu a vokálov v skladbe Mein.

Celé to vychádza 31. októbra 2006, no album sa ocitá online už 13. októbra. Von sa dokonca dostalo aj 16 neupravených skladieb, nahraných počas spolupráce s Erzinom. Tento leak, spolu so zverejnením albumu mali veľmi pozitívny vplyv na predaj, o čom svedčí  fakt, že Saturday Night Wrist odštartoval na desiatej priečke Billboard Top 100 rebríčku.

Aj napriek úspechu albumu, jeho nahrávanie naštrbilo vzťahy v kapele. Po vydaní Saturday Night Wrist sa Chino vrátil späť k práci na ďalšom albume pre Team Sleep, a podľa vlastných slov si nebol istý, či sa k Deftones ešte vráti. Podľa China bolo nahrávanie albumu dlhodobo bez nejakého smeru, a stalo sa nepríjemným zážitkom, ktorý by si nerád zopakoval.

Súznenie dvoch protipólov

Jedna z vecí, čo robí Saturday Night Wrist takým zaujímavým, sú rozdielne postupy pri skladaní samotnej hudby. Celé by sme to mohli rozdeliť na časti, ktoré sú viac Chinove a tie, ktoré znejú viac ako Stephenova práca. Individuálne preferencie v hudbe vytvárajú nový rozmer v hudbe Deftones, ktorá je s postupom času viac zreteľná.

Chino medzi svoje inšpirácie radí najmä Faith No More, The Cure, Tool či Depeche Mode, a mnoho ďalších interpretov mimo rocku a metalu. Stephen, ktorý má na svedomí veľkú časť riffov, nie len na Saturday Night Wrist, do svojich inšpirácií zahŕňa kapely ako Meshuggah, Slayer, Anthrax alebo Metallicu. Chino či Stephen častokrát hovoria o rôznych skladbách z albumu ako o výtvoroch, ktoré sú viac Chinove (Hole In The Earth, Cherry Waves, Xerces), kým ďalšie sú skôr Stephenova práca (Rats!Rats!Rats!, Rapture, Kimdracula).

Osobne si neviem album predstaviť bez jednej alebo druhej stránky. Zatiaľ čo Deftones osloví širšie obecenstvo jemnejšími časťami, a slaďákmi z pera China Morena, hĺbku im jednoznačne pridávajú ťažké podladené pasáže na štýl Meshuggah.

4,5

Album, a proces ako vznikal sú dôkazmi toho, že dobrá muzika potrebuje svoj čas a Saturday Night Wrist je po 12 rokoch ešte aj overený časom… Až na skladbu Pink Cellphone, ktorá mi kazí flow celej veci a väčšinou ju preskočím.

 

Najlepšie skladby: Xerces, Kimdracula, Cherry Waves

Dátum vydania: 31. októbra 2006

Deftones na Facebooku.

Rug’Rahl

Celkovo
15
Zdieľaní