Z diaľky sa rúti ohromný rachot skreslenej sonickej búrky. Nad bitevným poľom sa prevaľujú husté oblaky dymu. Nespočetné množstvo tiel dôkladne ohlodávajú kŕdle havranov. Čistá smrť v polotemných záberoch súmraku. Vtedy sa to stane. Keď už necítiš žiadne nebezpečenstvo, dvíhaš sa z blata, pretrieš si tvár špinavú od krvi a vlastného potu len aby si precitol pri prvých výkrikoch Jona Davisa, ktorý ti vzápätí vyráža dych a padáš opäť na zem, pod kopytá ťažkotonážnej atmosféry. Ešte pred tým, než stratíš vedomie, zbadáš obďalej polonahú postavu dobre stavaného barbara s ohromným dvojručným podladeným riffom, ako seká tých, čo nestihli omdlieť pri intre. Conan nemá zľutovanie.

Conan Existential Void Guardian

Pre tých, čo sú v tomto kraji nový – Conan je “caveman battle doom” britské trio, ktoré má na svedomí štyri plnohodnotné štúdiovky, dve ÉPečky a dve splitká. Tvorba je rýdzo doomová, najmä zo začiatku svojho pôsobenia, no celé to, zdá sa, naberá nový smer. Ak by som to mal typizovať, tak Conan je tak trochu ako každý doom – pomalý, skreslený, fuzzy a temný. A predsa nie je. Pre mňa osobne je najväčším šperkom celej kapely práve nádych primitivizmu hudby ozdobený hrdelným krikom už spomínaného Jona Davisa.

Celé to začalo ako duo zložené z gitaristu Jona Davisa, tiež za mikrofónom, a bubeníka Richieho Grundyho v malebnom Liverpoole roku 2006. Za ten čas sa v bande prestriedalo spolu 9 hudobníkov a štýl sa postupne vyvinul z viac doomového koktejlu na nefalšovaný zvukový kyj mlátiaci lebky primitívnym a nezastaviteľným tempom sludge/doomu, ktorý prešiel mixom s vodou z niektorej z britských jaskýň.

Novinka Existential Void Guardian je ďalším posunom v histórií kapely. To, čo sme dosiaľ poznali ako viac doomový mix s dotykom sludgeu (ktorý sa pritrafil najmä na predošlej nahrávke Revengeance), sa vracia späť ešte silnejší ako predtým, s príklonom viac na tú sludgeovú stranu. Čo sa týka produkcie, celá vec pôsobí ťaživejšie, no stále známo keď hovoríme o inštrumentálnej časti. Vokál je ale trošku iný. Samozrejme, stále je to Jonov krik hodný nasratého barbara, čo dáva 450kg na mŕtvy ťah, tentokrát sa ale mení priestor. Kým na predošlých nahrávkach to znie akoby na mňa vrieskal z hôr, teraz to znie, akoby stál len niekoľko metrov predo mnou, niekde na otvorenom priestranstve.

Conan nestratil na svojej primitívnej a brutálnej temnote, ba naopak, tuším sa kapela rúti v ústrety ešte brutálnejšie znejúceho nákladu

Spomínané dotyky sludgeu sa prejavujú čoraz výraznejšie na Existential Void Guardian, a je to pre dobro veci. Atmosféra celého albumu nachádza nové rozmery v pridanej brutalite lokomotívy rozbehnutej z kopca rovno do davu ušných bubienkov. Celé to začína zľahka. Otváračka Prosper on The Path je skvelou úvodnou skladbou, ktorá navodzuje ťaživú doomovú atmosféru, len aby odovzdala pochodeň dvojke Eye to Eye to Eye. Tu už nie je žiadne zľutovanie nazvyš. S malou prestávkou, tu i tam skladba ponúka zapamätateľné momenty, ktoré zaručujú potrebu ďalšieho vypočutia.

Aj napriek pedálu tisnúcemu sa o doomovú podlahu, sa druhá skladba nechytá na šialený blast beat trojky. Paincantation je len 55, áno – slovom päťdesiatpäť, sekúnd dlhá píla tiel, hodná šialeného mosh pitu. Pot na čele mi stihol uschnúť pri Amidst the Infinite – predohre k ďalšej chrumkavej skladbe Volt Thrower. Tu sa to opäť sype, akoby sme sa nemali dožiť zajtrajška. Bicie vytvárajú pocit epickej, ťažko obrnenej jazdy, rútiacej sa rovno proti nepriateľskej armáde. Jon ziape “Volt Throweeeeerrrr” ako zmyslov zbavený. Chlpy dupkom.
Nakoniec prichádza rozpočet.

Pri riffoch skladby Vexxagon už len mlčky počítame telá. Hutný, masívne pôsobiaci riff opäť navodzuje zdrvujúcu atmosféru v refréne, krásne podčiarknutú hrubším vokálom v podaní basáka Chrisa Fieldinga. Tento nezastaviteľný vlak je pred samým koncom ešte posilnený dunivou dvojšlapkou Johnnyho Kinga. Už áno, už môžem zomrieť, už len počkám kým dohrá pomalá, no naliehavá Eternal Silent Legend. Doomový breakdown. Odnášajú ma z bojiska. Prichádza soundtrack hrajúci pod krvavo sfarbenými titulkami.

Prichádzajú štyri dobre známe chuťovečky v živom podaní. Total Conquest, Satsumo, Foehammer a milovaná Hawk as Weapon. Posledný výdych. Prestrih na Conana ako opúšťa bojisko.

Existential Void Guardian ma prekvapil najmä tempovým posunom do sludgeových bažín. Napriek tomu Conan nestratil na svojej primitívnej a brutálnej temnote, ba naopak, tuším sa kapela rúti v ústrety ešte brutálnejšie znejúceho nákladu. Samozrejme, celková dĺžka nového materiálu sa, so zvyšujúcim tempom kráti. A to je presne moment, kedy som mal pocit nedostatku. Vôbec mi nevadia rýchlejšie skladby a kratšie kompozície, práve naopak. No celá vec je hrozne krátka a ja potrebujem tohto materiálu viac. Hneď.

9/10 Rug’Rahl

Dátum vydania: 14. Septembra 2018

“Existential Void Guardian” tracklist:
01.
Prosper on The Path
02.
Eye to Eye to Eye
03.
Paincantation
04.
Amidst The Infinite
05.
Volt Thrower
06.
Vexxagon
07.
Eternal Silent Legend
08. Total Conquest
09. Satsumo
10. Foehammer
11. Hawk as Weapon

Conan lajnap:
Jon Davis – pán riffu a záhrobných hlasov
Chris Fielding – nízkofrekvenčný necromancer
Johnny King – pekelný tamtamista

Vydavateľstvo: Napalm Records

Conan Onlajn a na Facebooku

Rug’Rahl

Celkovo
2
Zdieľaní