Abyss Above Doombound EP 2019

Kolega si odo mňa pýta nejaké odporúčanie na “dobrú, tvrdú a domácu muziku”. Žiadny problém! Začíname zľahka, prvých pár sekúnd pripomína Doom. Doomslayer si práve varí kávu a kochá sa pohľadom ponad pahorky a krátery červenej planéty. Všetci vieme, že toto je len milosrdný úvod do brutálnej storyline, ktorá už nedočkavo čaká v ďalšom sektore tohto bohom zabudnutého výskumného strediska.

Strih.

Pohľad z prvej osoby. Doomguy siaha po BFG (Big Fucking Gun) – zabudnite na brokovnice. Čo prichádza po sladkom úvode, je len ťažko romantika pri rannej káve. Ťažké nálady ilustruje už intro Alpha, ktoré sa ležérne premení na dvojku Omega. Niet cesty späť.

Symfónia záhuby

Od prvého momentu je jasné, že toto nie je nič, čo sme od Abyss Above počuli predtým. Nahrávka disponuje niekoľkými vrstvami, ktoré sa navzájom skvelo dopĺňajú. Každá skladba si prináša svoj vlastný nosný riff a chugs. Tieto pôsobia skutočne ťaživo a nezastaviteľne. Pod nimi neustále hrajú svoje doslova zlovestné melódie. Ťahavá opera dômyselných efektov strácajúcich sa v echu nekonečného priestoru. 

Bez toho aby som preháňal môžem do ringu hodiť meno ako Oceano. Zvuk práve tejto kapely sa zdá byť veľkou inšpiráciou pre Doombound. To, čo si mohol počuť pri pôvodnej verzií skladby Executioner je teraz na míle vzdialené. EP-čko sa zbavilo nechcenej špiny a pridalo na brutalite a čistote zvuku. Jednou z najvýznamnejších zmien sú však bicie. Príťažlivé prechody a zmeny tempa okorenené o hru s činelmi prinášajú ten extra dotyk tam, kde by to bol zrejme len obohraný deathcore, ktorý si už predtým niekde počul.

Myslel si, že zabudnem pindať na vokál? Ha! Nemám čo vytknúť. Erik bravúrne zvláda screamové časti, ktoré v kombinácií s growlom prinášajú rovnováhu. Toto sú tie vrstvy, o ktorých hovorím. Výšky a hlboké vokály, ktoré len podčiarkujú odtieň každej skladby v ten správny moment. Erikov výkon navyše dopĺňa Alan Grnja z kapely Distant na skladbe Torment

Celé naraz

Silnou stránkou Doombound EP je práve jeho slabina. Nadväznosť jednotlivých skladieb a ich bezchybné prechody hovoria jasne. Toto EP vzniklo ako jedno celistvé dielo. Určite neodporúčam vytiahnuť si z celej veci len Omegu alebo moju srdcovku Flesh Exposed (ah, ten CarnifexOceano feel) a pustiť si ich len tak bez zvyšku EP v inom poradí než v akom sú predstavené kapelou. Každá skladba má svoje miesto.

Trebárs spomínaná Omega s nadväznosťou na intro Alpha a fejdautom do trojky Voidwalker, nemá kompozične dosť sily na to aby obstála bez spomínaných skladieb. Konštantnému riffu a menej originálnemu brekdownu tu chýba akési vyvrcholenie, ktoré prichádza až v trojke. Omega je v podstate predĺženým introm tohto EP. Bodka. 

Abyss Above Doombound EP 2019

Verdikt

Prešovské päťčlenné kvarteto stihlo zabaliť do dvadsiatich (slovom 20-ich) minút poriadnu nálož. Prosím, zabudnime na to, čo tu bolo v roku 2016. Death Of God EP nebolo zlé, teda, nebolo až také zlé. Máme tu 2019 a Abyss Above prešli poriadny kus cesty. Zmeny v zostave a prístupe jednoznačne priniesli svoje ovocie. Doombound EP je ten správny krok vpred a ja to beriem všetkými desiatimi (vlastne štyrmi z piatich). 

Self-released / August 25, 2019 / Deathcore

Rug’Rahl