Každý jeden rok vychádza tona novej muziky a je skutočnou výzvou udržať tempo so všetkým, čo vychádza a ešte k tomu počúvať svoje all time favorites. Čo je ale ešte ťažšie je nakoniec z toho všetkého vybrať tie najlepšie kúsky a zoradiť ich. Chvíľu to trvalo, no je to tu. Top 20 (Len dlho hrajúce albumy).

#20 – Creeping Death “Wretched Illusions”

September, 27 / eOne Music

Táto americká deathová kapela je zároveň jedným z objavov tohto roka na mojom liste. Old schoolovo znejúca vec, ktorá mi mala pôvodne vyplniť čakanie na Temple of Void sa ukázala byť viac než to. Agresívny death metal s analógovým zvukom a záhrobným vokálom? Creeping death.

Pre fanúšikov: Gatecreeper, Entrails, Homewrecker, Temple of Void

#19 – To The Grave “Global Warning”

November, 8 / To The Grave

Táto banda sa ku mne dostala tesne po vydaní novinky a veľmi rýchlo bolo jasné, že to bude najlepší austrálsky deathcore tohto roka. Nemýľte si to však s nejakým 1.0 d/c kde sú primitívne chugs striedajú s breakdownom tu a tam. Technickí To the Grave sú brutálni a novinka je silná od prvého songu po posledný.

Pre fanúšikov: I Shall Devour, Exorcised Gods, Decayer, Buried Inside

#18 – Distant “Tyrannothopia”

Jún, 7 / Unique Leader Records

Pre každého kto rád posúva latku brutality tu je Distant. Tohtoročný album je absolútnym masakrom a mne sa zdá, že 35 minút je málo. Prasačie kvílenia a brutálny beatdown s chytľavou rifážou? Kedykoľvek. A hoci kapela je z Rotterdamu, jej hlasom je slovák – Alan Grnja, ktorého môžete poznať aj zo Shrill Whispers.

Pre fanúšikov: Brand of Sacrifice, Vulvodynia, Within Destruction

#17 – Borgarting “Far”

September, 13 / Borgarting

Často, keď pátram po novinkách, vyberám aj podľa album coveru. Nie vždy to funguje, no čiernobiely Far nesklamal. Nekomplikovaný black s príchuťou á la Satyricon je príjemným prekvapením a je zároveň prvým albumom tejto nórskej formácie.

Pre fanúšikov: Satyricon, Djevel

#16 – Ordos “The End”

Február, 22 / Moving Air Music

Démonický doom či stoner je u mňa vždy vítaný. Ordos, zo švédskeho mesta Uppsala, stvorili silného následníka geniálneho prvého albumu House of the Dead. Rituálne odriekavania, fuzz a texty o temnote, démonoch, smrti… (doplň čokoľvek spojené so smrťou). The end has come!

Pre fanúšikov: Dopelord, Monolord, Spaceslug

#15 – Humanity’s Last Breath “Abyssal”

August, 2 / Unique Leader Records

Ups, je to tu zase. Deathcore. Myslím, že aj tento rebríček dokazuje, že deathcore nie je tá jednotvárna vec, za ktorý je považovaný. HLB je tu s extra temným a ťaživým d/c, ktorý by nemal ignorovať nikto, kto má rád svoj deathcore jemne zčernelý s technickými prvkami. Týchto chlapcov by som si rád pozrel na jednom pódiu s Abyss Above.

Pre fanúšikov: Fit For An Autopsy, Abyss Above, Black Tongue

#14 – Oath of Cruelty “Summary Execution at Dawn”

Secember, 6 / Dark Descent Records

Ďalší čiernobiely obal, ktorý skrýval nehorázne krvipreliatie. Neviem či je to tým, že starnem, no takéto death/thrash kúsky ako Oath of Cruelty mi neskutočne imponujú. Tento kúsok inšpirovaný nemeckým death/thrashom síce vyšiel len nedávno, no je to poprava, na ktorú som čakal.

Pre fanúšikov: Mortal Wound, Krigblast, Voidhanger, Sodom

#13 – Earth Eater “Longclaw”

August, 26 / Tone Traktor Audio

Here we go again… Deathcore. Tento rok bol mimoriadne plodný pre tento žáner a medzi toľkými kúskami vynikla aj táto novinka z USA. Tento technický deathcore je prešpikovaný skvelými momentmi, ktoré zakaždým udržia moji pozornosť až do konca.

Pre fanúšikov: Krosis, To The Grave, Beyond The Extraction

#12 – Vanum “Angeless Fire”

Február, 15 / Profound Lore Records

Dvojka druhej desiatky tohto zoznamu je zároveň môj najobľúbeňejší black roku 2019. Vanum prináša ťaživé atmosféry, ktoré však neuberajú z tempa a celý album sa ľahko počúva. Neutíchajúce tremolá a zlovestné melódie tohto albumu odporúčam k študovaniu album coveru. Ohnivá búrka.

Pre fanúšikov: Sun Worship, Uada, Ultha

#11 – Monolord “No Comfort”

September, 20 / Relapse Records

Švédsky stoner/doom zrejme poznáte. Fuzz všade kde len ucho dopočuje, neprepočuteľná basa a vzdialený vokál mi napriek názvu albumu prinášajú neskutočný komfort a pohodu. Kedykoľvek som sa ocitol na dlhšej ceste mi Monolord robili spoločnosť a niet sa čomu čudovať. Príjemné a predsa ťaživé.

Pre fanúšikov: Slomatics, Conan, Belzebong

#10 – Seer “Vol. 6”

Február, 8 / Artoffact Records

Pod desiatkov je šestka. Kanadské atmosferické doom/sludge/stoner zoskupenie je na novinke (podobne ako Vanum) verné nálade album coveru. Pomalé pasáže striedajú ničivé búrky s množstvom originálnych momentov a album baví aj po niekoľkých počutiach.

Pre fanúšikov: Crypt Sermon, Vanum, Inter Arma

#9 – Soen “Lotus”

Február, 1 / Silver Lining Music

Po tom, čo ktosi tvrdil, že Opeth môže závidieť Soen-u refrény, som bol skeptický. Netrvalo však dlho kým som si Lotus obľúbil. Skvelé vokálne linky a nezabudnuteľné melódie tohto progresívneho kúsku mi budú ešte dlho hrať v hlave. Okrem toho tu hrá Martin Lopez, bývalý bubeník z Opeth-u – to len aby som nezabudol.

Pre fanúšikov: Leprous, Riverside, Haken

#8 – King 810 “Suicide King”

Január, 25 / King 810

Od objavu tejto kapely nebol týždeň, kedy by mi nehrali. To, čo začalo ako agresívne spojenie rapu a metalu (ak chceš môžeš to volať nu-metal, no K810 je niečo iné), je teraz oveľa viac. Stále tu sú tie agresívne party, ale tentokrát sú v spoločnosti väčších experimentov, kde aj David Gunn dokazuje, že vie spievať. Asi ani jeden song od K810, ktorý som počul, nebol “o ničom/oničom”.

Pre fanúšikov: King 810 a ešte možno Yavid

#7 – Shadow of Intent “Melancholy”

August, 16 / Shadow of Intent

Aby nebolo deathcore-u dosť mám tu tento kúsok. Táto melodic deathcore kapela so symfonickými prvkami (ktoré väčšinou nenávidím) doručila neskutočný album. Melancholy je oveľa viac ako deathcore a dôkazom, že aj kapela, čo vznikla ako fan band k videohre, to môže dotiahnuť ďaleko. D/c+Dimmu Borgir = Shadow of Intent.

Pre fanúšikov: Angelmaker, Dimmu Borgir, Lorna Shore

#6 – Venom Prison “Samsara”

Marec, 15 / Prosthetic Records

Deathgrind je pre mňa zväčša nezaujímavý – to však neplatí o Venom Prison. Samsara s ľahkosťou a svojskou brutalitou zahanbí aj “brutálnejšie” kapely, zatiaľ, čo si drží svoju prístupnosť melodickosťou. Je prekvapujúce, že takýto brutálny kúsok je zároveň tak ľahko počúvateľný. Oh, a ten vokál? To je žieňa.

Pre fanúšikov: Fumming Mouth, Noisem, Creeping Death

#5 – Fit For An Autopsy “The Sea of Tragic Beasts”

Október, 25 / Nuclear Blast

Vo finálnej päťke to je skutočne len o vlas. Začína ju pre mňa práve toto vydanie od americkej nie až tak deathcore-ovej kapely. FFAA poznám už nejaký čas, no nemyslel som si, že by ma mohli až takto dostať. Naposledy, keď vydali album ostali v tieni Dear Desolation od Thy Art Is Murder. Tento rok je to naopak. FFAA je vysoko nad TAIM aj vďaka vítanému vývoju na žánrovej rovine. FFAA už nie je (len) deathcore.

Pre fanúšikov: Gojira, Humanity’s Last Breath, Thy Art Is Murder

#4 – Car Bomb “Mordial”

September, 27 / Car Bomb

Tento unikátny technický kúsok z dielne Car Bomb je skutočná nálož. Ktokoľvek hľadá príjemné počúvanie bude sklamaný ak nie rovno zničený. Zdá sa, že jediný účel albumu Mordial je zničiť poslucháča na niekoľkých úrovniach. Netypické kompozície a technické kotrmelce od Car Bomb nemajú pár.

Pre fanúšikov: Meshuggah, The Dillinger Escape Plan, Ion Dissonance

#3 – Ceremony Of Silence “Oútis”

Apríl, 5 / Willowtip Records

Blesk z jasného neba – inak sa Oútis ani nedá nazvať. Nečakaný blackened death zo slovenských lúk a hájov. Duo Vilozof a Svjatogor dokazuje, že ktokoľvek prehliada domácu scénu robí veľkú chybu. Nezastaviteľné riffy, ktoré sa mi nikdy neopočúvajú, búrlivé bicie, ale aj atmosferickejšie momenty (plus ten chorobne monotónny vokál) albumu Oútis sú svetovej kvality. Bodka.

Pre fanúšikov: Sunless, Abyssal, Nucleus

#2 – Sâver “They Came With Sunlight”

Marec, 8 / Pelagic Records

Nórsko má aj lepšie veci ako len black. Dôkazom je trio Sâver, ktoré na tomto albume predstavuje mohutné riffy a skutočne ťažkotonážne nálady. Toto nie je nejaký vyklepaný dovoz. Skôr pomaly sa valiaci post-metalový vlak inšpirovaný sludge-om. Všetko za doprovodu apokaliptických syntetizátorov. Jeden z dvoch 5/5 albumov v mojej zbierke.

Pre fanúšikov: LLNN, Briqueville, Tuskar

#1 – Inter Arma “Suplhur English”

Apríl, 12 / Relapse Records

Každému, čo sa dostal až sem ďakujem za čítanie. Bola to dlhá cesta a možno spolu nesúhlasíme v mnohom (alebo v ničom) na tomto zozname, no sme na konci. Najväčším prekvapením, objavom, dielom a albumom roku 2019 je pre mňa Sulphur English. Štvrtý full-length američanov ma zastihol nepripraveného.

Od produkcie po kompozície – je tento album všetkým, čo som v mnohých momentoch potreboval. Dať kapelu do škatuľky by bola veľká chyba a vôbec by som nebol schopný opísať s čím sa tu stretávame. Death? Áno, samozrejme. Black? Ale hej, nájdeš tu prvky. No okrem toho tu je trochu sludge, trochu post-metalovej atmosféry a nikoho neurazím ak spomeniem aj dark metal.

Je to, akoby Morbid Angel, Celtic Frost a Conan mali dieťa. Kúsok z každého a predsa ani ako jediná z menovaných kapiel.

Pre budúcich fanúšikov: Inter Arma

Dvadsať nestačí

Minulý rok (tak ako každý iný) bol prešpikovaný vydaniami. Preto pridávam ešte niekoľko skvelých vydaní, ktoré sa nezmestili do prvej dvadsiatky či už to boli EP-čka alebo ďalšie skvelé albumy.

Slovenská scéna

Zahraničná scéna

Rug’Rahl